Cestovanie

Pri Kyjaticiach je pomenovaná kyjatická kultúra aj s pohrebiskom

" Domovským teritóriom kyjatickej kultúry je územie juhu stredného Slovenska, teda predovšetkým okresy Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota a Revúca, ako aj priľahlé časti severného Maďarska. "

TASR, 29. mája 2016 8:00 Územie obce Kyjatice v Rimavskosobotskom okrese bolo osídlené už pred viac ako 3000 rokmi. Svedčia o tom archeologické nálezy na pohrebisku, ktoré sa nachádza len približne 300 metrov od intravilánu súčasnej dediny a je výnimočné tým, že ide o eponymnú lokalitu kyjatickej kultúry, teda o miesto, podľa ktorého získala svoj názov.

"Po obci Kyjatice bola táto kultúra pomenovaná, nakoľko už v roku 1941 tu bol realizovaný prvý archeologický výskum profesorom Vojtechom Budinským-Kričkom. V tomto období tam bola prvýkrát rozoznaná svojbytnosť kyjatických nálezov, ktoré boli neskôr označované ako kyjatická kultúra," priblížil pre TASR archeológ Gemersko-malohontského múzea (GMM) v Rimavskej Sobote Alexander Botoš a dodal, že tento termín sa začal používať od 60. rokov 20. storočia.

Druhý archeologický výskum na kyjatickom pohrebisku bol realizovaný v rokoch 1983 až 1985. Viedol ho Václav Furmánek, ktorý lokalitu pohrebiska kompletne preskúmal a odkryl 200 hrobov príslušníkov tejto archeologickej kultúry. V súčasnosti sa na uvedenom mieste nachádza archeologický pamätník s rekonštrukciou dvoch hrobov, dvoch kamenných mohýl a ukážkou drevenej hranice, ktorá slúžila na spaľovanie tiel nebožtíkov.



Kyjatická kultúra patrí podľa slov Botoša do oblasti juhovýchodných popolnicových polí a zaraďuje sa do neskorej doby bronzovej. Jej ľud sa zaoberal poľnohospodárstvom, ovládal rozvinutú metalurgiu a zvládal aj výrobu železa. Je preň príznačné žiarové pochovávanie do takzvaných urnových hrobov. "Príslušníci kultúry svojich mŕtvych spaľovali a kremačné zvyšky uložili do hlinených nádob – urien. Pre kyjatickú kultúry je veľmi typické aj budovanie takzvaných skrinkových hrobov, keď vlastne samotný hrob s urnou obložili kamennou konštrukciou," objasnil archeológ s tým, že špecifikom uvedenej kultúry je aj osídľovanie jaskýň, predovšetkým v Slovenskom krase.

Domovským teritóriom kyjatickej kultúry je územie juhu stredného Slovenska, teda predovšetkým okresy Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota a Revúca, ako aj priľahlé časti severného Maďarska. Okrem Kyjatíc sú jej významným náleziskom Radzovce pri Fiľakove, kde bola podľa Botoša preskúmaná osada aj pohrebisko s 1334 hrobmi pilinskej a kyjatickej kultúry. Ďalšie pohrebisko bolo odkryté v Tornali a jedno z výšinných sídlisk sa nachádzalo na vrchu Hradová v Tisovci.

"Sme hrdí, že je táto kultúra pomenovaná po našej obci. Je to istá forma zviditeľnenia a láka to k nám aj návštevníkov," uviedol na margo kyjatickej kultúry starosta Kyjatíc Slavomír Kujan. Ako doplnil, považuje za možné, že v okolí obce sa okrem už preskúmaného pohrebiska nachádzajú ďalšie, doteraz neobjavené náleziská, týkajúce sa ľudu kyjatickej kultúry.



Výskyt takýchto lokalít v regióne považuje za pravdepodobný aj archeológ GMM a svedčí o tom tiež fakt, že doteraz nebola objavená osada, ktorej obyvatelia sú pochovaní pri Kyjaticiach. "Okrem pohrebiska boli síce pri dedine nájdené aj pozostatky osady kyjatickej kultúry, tá však s pohrebiskom priamo nesúvisí, pretože je z mladšieho obdobia," vysvetlil Botoš.

Šancu na prípadné ďalšie nálezy podľa neho zvyšuje tiež husté osídlenie tohto regiónu kyjatickou kultúrou v minulosti. "Napríklad ďalšie pohrebisko bolo aj v neďalekom Rimavskom Brezove," uzavrel.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Islandom pešo a sám. Od Grónskeho mora prešiel až k Atlantiku
Švédsko má svoje telefónne číslo. Kto sa ohlási na druhom konci linky?
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Z tratí do rušňa: Rad 350 Gorila
Vyberte sa na turistiku na Severný Spiš a Pieniny

Komentáre