Cestovanie

Pieninský národný park oslávil päťdesiatku. Už ste ho navštívili?

"Najväčším lákadlom pre turistov je rieka Dunajec a tradičný splav na pltiach, národná kultúrna pamiatka Červený Kláštor, obnovené kúpele, ale aj kultúrne pamiatky v poľskej obci Niedzica."

TASR, 21. januára 2017 8:00
Ilustračné foto Foto: TASR/Oliver Ondráš
Uznesením Predsedníctva Slovenskej národnej rady (SNR) číslo 9 bol pred 50 rokmi 16. januára 1967 zriadený Pieninský národný park (PIENAP).

Základ pre pestrý a esteticky príťažlivý reliéf celého územia vytvorila rôzna odolnosť hornín zložitého geologického podložia územia. Modelárom oblasti bola predovšetkým rieka Dunajec, ktorá si v kaňonovitej úžine predierala cestu pomedzi odolné vápencové bralá. Ich prevýšenie nad hladinou rieky v masíve Troch korún dosahuje až 520 metrov.

Územie Pieninského národného parku sa v januári 1997 rozšírilo z pôvodných 2125 na 3750 hektárov. K najhodnotnejším častiam PIENAP-u patrí štátna prírodná rezervácia Prielom Dunajca, na ktorú nadväzuje chránený prírodný výtvor Prielom Lesnického potoka. Ďalším chráneným výtvorom sú Haligovské skaly, predstavujúce komplex skál a bradiel, vystupujúcich vplyvom erózie vody a vzduchu z flyšového obalu pohoria. Nachádzajú sa tam aj chránené prírodné výtvory Jezerské jazero, Jarabinský prielom a travertínové jazierko - Kráter.

V národnom parku prevládajú jedľovo-bukové porasty, horské jelšiny a na skalách borovicové porasty. V druhovo bohatej vegetácii sa darí aj teplomilným a vysokohorským rastlinám. Živočíchov reprezentujú západokarpatské druhy lesných a skalných biotopov - kobylka pieninská, jašterica živorodá, piskor horský, plch hôrny, červenák karmínový, skaliar pestrý, vydra riečna či vzácny netopier sťahovavý.

Z podzemných krasových javov je najznámejšia jaskyňa Aksamitka.

Prielomom Dunajca vedie trasa náučného chodníka, ktorý bol prvým náučným chodníkom v bývalom Československu. Je aj jediným bezbariérovým turistickým chodníkom v PIENAP-e. V roku 1999 na ňom odhalili pamätnú tabuľu zakladateľovi PIENAP-u Ing. Milanovi Pacanovskému.

Atraktívnosť územia zvyšuje aj národná kultúrna pamiatka - pôvodne gotický Červený Kláštor založený v roku 1319. Pôsobil v ňom zostavovateľ najstaršieho zachovaného herbára na Slovensku mních Cyprián. Hrádza postavená bobrami, objavená v roku 2008 svedčí o tom, že sa títo obyvatelia lužných lesov udomácnili na slovenskom brehu Dunajca. Malé vodné toky v Pieninskom národnom parku sa každoročne zarybňujú. Robí sa tak predovšetkým pre udržanie populácie pôvodného druhu potočných rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti. Je to aj z dôvodu, že každým rokom narastá počet vydier, bocianov a volaviek na území národného parku, pre ktoré sú ryby súčasťou potravy.

Na území PIENAP-u žije ohrozený motýľ jasoň červenooký, jeho záchrane sa venujú vedeckí pracovníci spolu s ochranármi už niekoľko desaťročí. Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Dunajec totiž tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci jasoň červenooký prelietava z jedného štátu do druhého. Početnosť jasoňa sa zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom. Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení jasoňa pustia do prírody.

Ročná návštevnosť PIENAP je 700.000 návštevníkov.

Pieninský národný park rozdeľuje štátna hranica, ale mnohé aktivity má s Poľskom

Riaditeľ Správy PIENAP-u Vladimír Kĺč pre TASR poznamenal, že aj keď Pieniny rozdeľuje rieka Dunajec a štátna hranica, nie je možné územie rozdeliť na slovenské a poľské, nakoľko aktivity, ktoré sa uskutočnia na jednej strane, majú dosah i na druhú stranu.

"To chápali aj naši predchodcovia, ktorí v roku 1932 vyhlásili Pieniny za prvé cezhraničné chránené územia v Európe. Preto aj ročnú návštevnosť udávame pre celé Pieniny a pohybuje sa v rozmedzí 750.000 – 800.000 návštevníkov," poznamenal Kĺč.

pltník odráža plť plnú turistov z prístaviska pltí Pod Lipami počas otvorenia pltníckej sezóny na Dunajci v Červenom Kláštore v apríli. Foto: TASR/Oliver Ondráš


Najväčším lákadlom pre turistov v rámci národného parku je rieka Dunajec a tradičný splav na pltiach, národná kultúrna pamiatka Červený Kláštor, obnovené kúpele, ale aj kultúrne pamiatky v poľskej obci Niedzica. "Oproti predchádzajúcim obdobiam v súčasnosti peších turistov nahrádzajú cykoturisti. Ich počet hlavne v Prielome Dunajca každoročne narastá. V roku 2016 prielomom prešlo okolo 118.000 cyklistov," informoval s tým, že Pieniny navštevujú ľudia z celého sveta, pričom najväčší podiel na návštevnosti majú najmä poľskí turisti.

Jednou z hlavných činností Správy PIENAP-u je podľa Kĺča vydávanie stanovísk, ktoré slúžia ako podklad na rozhodnutia, súhlasy a výnimky pre orgány ochrany prírody. Činnosť národného parku upravuje Štatút Štátnej ochrany prírody SR. "Monitorujeme stav populácií ohrozených živočíchov, rastlín a stav biotopov či výskyt inváznych rastlín. Aktívne vykonávame manažmenty na záchranu niektorých druhov rastlín a živočíchov. V poslednom období sa vo zvýšenej miere venujeme práci s verejnosťou, k čomu nám slúži aj vybudované Infocentrum s prírodovednou expozíciou pieninskej prírody v Spišskej Starej Vsi," priblížil niektoré aktivity riaditeľ Správy PIENAP-u.

Na území národného sa vyskytuje viac ako 1100 druhov vyšších rastlín a približne 7000 živočíšnych druhov. "Spomedzi rastlín, ktoré by sme márne hľadali v iných lokalitách v rámci Slovenska, si tu našli svoje miesto králik Závadského a legendami opradená borievka netátová či endemit Pienin horčičník pieninský. Spomedzi takmer dvadsiatky tu rastúcich orchideí je najvzácnejší črievičník papučkový," vymenoval Kĺč.

Najvzácnejšou rastlinou je črievičník papučkový. Foto: TASR/Milan Kapusta


Zo živočíchov tu žije medveď hnedý, vlk dravý, rys obyčajný, vydra riečna či bobor vodný. Veľkou vzácnosťou je aj výskyt sokola sťahovavého, orla skalného i orla krikľavého. "Nemôžeme opomenúť motýľa jasoňa červenookého, ktorý tu prežil len vďaka našej snahe a osobnému nasadeniu pracovníkov Správy PIENAP-u a viacerým dobrovoľníkom hlavne z Klubu Priateľov PIENAP-u, ktorí spolupracujú s parkom už 35 rokov," priblížil.

Projekt na záchranu ohrozeného druhu motýľa prebieha súbežne s poľským národným parkom. Rieka Dunajec tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a migrujúci motýľ prelietava z jedného štátu do druhého. Početnosť jasoňa sa podľa Kĺča zisťuje tak, že krídlo každého motýľa sa označí fixkou číslom. Každá lokalita má svoju farbu, čiže sa pozná presný počet motýľov v danej oblasti. Po označení pustia motýľa do prírody.

Podľa Kĺča je územie Pienin síce najmenším, ale zároveň i najkrajším národným parkom na Slovensku. "Človek tu nájde mimo letnej turistickej sezóny, ako sa vraví, boží pokoj," povedal s úsmevom. Zároveň poznamenal, že zakladateľ národného parku Milan Pacanovský so svojimi spolupracovníkmi by boli aj po 50 rokoch s činnosťou PIENAP-u spokojní.

"Až na prírodné zmeny v krajine sme túto prírodu zachovali bez toho, aby sme ju zničili ľudskou činnosťou. Stále tu máme neopakovateľné pohľady na krajinu, bohatstvo flóry a fauny na takom malom území, ktoré by sme v iných častiach Slovenska našli už len málokde," uzavrel.

ODPORÚČAME TIEŽ:
Nekonečné čakanie na vlek? Štyri miesta, kde sa určite nebudete tlačiť
OBRAZOM: Pozrite si novú atrakciu Hamburgu. Stavali ju 10 rokov
UNIKÁTNY VLAKOVÝ VIDEOPROJEKT: Po kultovej Trati mládeže ideme naspäť
OBRAZOM: Takto sa ženy parádili v minulosti. Spoznajte slovenské kroje

Komentáre