Zdravie

Majú ľudia so schizofréniou naozaj niekoľko osobností?

"Pre ľudí so schizofréniou, môže byť ťažké určiť, čo je skutočné a čo nie je. Ale naozaj v sebe skrývajú viac osobností?"

Zuzana Lobotková, 25. júla 2016 9:00
Ilustračná snímka Foto: TASR/Milan Kapusta
Táto chronická duševná porucha je charakterizovaná halucináciami a bludmi - falošnými presvedčeniami, počutím hlasov a videním vecí, okrem iných abnormálnych vnemov. Je v nich však viac osobností, ako si možno myslíte?

Dve rôzne poruchy


Schizofrénia sa vlastne vzťahuje k problémom s halucináciami, nie viacerými osobnosťami. Všeobecne všetko, čo tento človek vidí, počuje, cíti a vníma, spracováva váš mozog. Špeciálne bunky, zvané zmyslové receptory, prijímajú informácie zo sveta okolo seba a komunikujú dáta do svojej mysle. Buthalucinácie sú zmyslové zážitky bez stimulu - mozog má v podstate stále chybné dáta. U ľudí so schizofréniou sa tieto halucinácie najčastejšie prejavujú ako hlasy prichádzajúce z vnútra hlavy alebo od osoby, ktorá tam nie je.

Osobnosti, na druhej strane, sú iná koncepcia. Americká psychologická asociácia definuje osobnosť ako „individuálne rozdiely v charakteristických vzorcoch myslenia, cítenia a správania“. Môže to tiež byť chápané ako „rôzne časti osoby zhromaždené do celku“.

Samozrejme, ak sú informácie o tom, kde ste, čo robíte a kto je okolo vás, chybné, mohlo by to iste mať vplyv na vaše poznanie a správanie. Ale predstava, že ľudia so schizofréniou majú viac ako jednu osobnosť, je mylná. Avšak, choroba, ktorá spôsobuje, že ľudia majú odlišné osobnosti, existuje. Tento jav je známy ako disociatívna porucha identity. Kolísanie nálady a správania sú bežné u väčšiny jedincov, ale tí s touto poruchou striedajú viac identít, z ktorých každá má svoj vlastný hlas, vlastnosti a maniere. Disociatívna porucha identity je choroba na báze traumy. Častejšie sa totiž vyskytuje u ľudí, ktorí zažili ťažkú, pretrvávajúcu trauma pred dosiahnutím 5 rokov života.

Infekcie a psychika?


Kým tieto dva poruchy sú rôzne, môžu mať niečo spoločné. Odborníci sa už dlho zaujímajú o biologický pôvod duševných chorôb a jeden nápad sa týka každej generácie: infekcie. S príchodom genetického výskumu, si ľudia mysleli, že sa zapoja len gény mozgu (spojené s týmito poruchami) a niektoré aspekty imunitného systému.
Teória znie, že nejaký druh infekcie (ako je vírus), môže vyvolať imunitnú odpoveď v organizme, ktorá nakoniec vedie k vývoju duševných chorôb. Existuje totiž podmnožina ľudí so stupňom imunitnej aktivácie v mozgu na úrovni gliových buniek. Gliové bunky sú súčasťou nervového systému, ale nekomunikujú priamo cez elektrickú signalizáciu alebo synapsy na spôsob nervových buniek.

Existujú tri typy gliových buniek: astrocyty, oligodendrocyty a mikroglie. Všetky nesú funkciu na podporu signalizačných schopností neurónov. Zápal gliovej bunky môže viesť k halucináciám, prelaďovaniu plôch zapojených do pamäti a kognitívnych deficitov, pričom tieto príznaky môžu byť v zhode s chorobami, ako je aj schizofrénia.

Niektoré infekčné ochorenia, ako je syfilis a malária, sú známe tým, že vyvolávajú psychiatrické symptómy. A halucinácie sa objavujú aj pri iných ochoreniach. Ak sa nájde súvislosť medzi infekciami a duševnými chorobami, mohlo by to urýchliť výskum vakcíny alebo iných opatrení. Prevencia je vždy lepšia. Keby sa vedcom podarilo pochopiť aj bežnejšie infekcie, pri ktorých sú halucinácie skôr raritné, mohli by vyvinúť očkovacie látky, ktoré by zamedzili prejavy aj iných psychických ochorení sprevádzaných dezilúziami.

Zdroj: livescience.com

ODPORÚČAME TIEŽ:
Ťažké operácie pomáha ortopédom zjednodušiť model z 3D tlačiarne
Trápia vás kožné problémy? Takto si s nimi poradíte
Šesťdesiatročná žena chce otehotnieť. Aké sú riziká?
Bez slnečných okuliarov nechoďte ani na krok, aj keď je zamračené

Komentáre