Život

Od výbuchu v atómovej elektrárni v Černobyle uplynulo 38 rokov

"Pri havárii sa uvoľnilo žiarenie asi 50 miliónov curie, čo sa rovná 30- až 40-násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945."

TASR, 26. apríla 2024 12:11
Svet a najmä Európa si 26. apríla pripomínajú doposiaľ najväčšiu civilnú jadrovú katastrofu. Havária v černobyľskej jadrovej elektrárni na Ukrajine sa všeobecne považuje za najvážnejšiu ekologickú katastrofu v dejinách ľudskej civilizácie. Foto: TASR/AP

Havária v atómovej elektrárni v Černobyle patrí medzi najväčšie tragédie v oblasti jadrovej energetiky. V piatok 26. apríla uplynie od výbuchu v Černobyľskej atómovej elektrárni 38 rokov.

Výbuch nastal vo štvrtom bloku elektrárne, ktorá sa nachádza neďaleko hraníc s Bieloruskom a 120 kilometrov od hlavného mesta Ukrajiny — Kyjeva. Elektráreň patrila v tom čase medzi najväčšie na svete, pričom slúžila ako súčasť strategického vojenského programu pre sovietsku armádu.

Výstavba Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina sa začala v roku 1970 približne 20 kilometrov od mesta Černobyľ a 16 kilometrov od ukrajinsko-bieloruských hraníc. Prvý reaktor uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 a posledný, štvrtý dokončili v roku 1983. Súčasne so stavbou elektrárne vyrástlo pre jej pracovníkov a ich rodiny mesto Pripiať.

K tragédii došlo v sobotu 26. apríla 1986 krátko po polnoci, o 1.23 h miestneho času. Odohrala sa necelých 60 sekúnd po spustení záťažovej skúšky. Pri havárii sa uvoľnilo žiarenie asi 50 miliónov curie, čo sa rovná 30- až 40-násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945. V dôsledku havárie bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených približne 150.000 štvorcových kilometrov.
Na snímke lunapark v opustenom meste Pripjať, ktoré leží v blízkosti atómovej elektrárne. Foto: TASR/AP

Bezprostredne po katastrofe zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov, väčšinou na akútnu chorobu z ožiarenia. Tisíce ďalších ľudí však podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.

Haváriu spôsobila celá séria zlyhaní viacerých faktorov od zlého návrhu reaktora, cez zatajovanie mnohých informácií o chybách a technických rysoch reaktorov až po chyby operátorov, ktorí porušili procedúry potrebné na zaistenie bezpečného chodu elektrárne.

Rozsah tragédie však ešte viac zhoršila nekompetentnosť miestneho vedenia a nedostatok príslušného vybavenia. Napríklad krátko po havárii začali hasiči hasiť oheň, mysliac si, že horí strecha 4. bloku elektrárne. Nikto im nepovedal, že sutiny a dym sú nebezpečne rádioaktívne. Rádioaktívna tavenina mala ale teplotu okolo 2000 stupňov Celzia, takže voda sa pri styku s ňou rozkladala na vodík a kyslík, ktoré vzápätí explodovali.

S evakuáciou obyvateľov z oblasti Černobyľa sa začalo 36 hodín po havárii. V máji 1986 premiestnili všetkých, ktorí žili v okruhu 30 kilometrov okolo elektrárne, čo sa dotklo vyše 110.000 ľudí, vrátane evakuácie takmer 50-tisícového mesta Pripiať.

Na začiatku bol ale výbuch v atómovej elektrárni, ktorý vyniesol rádioaktívne látky až do výšky 1,5 kilometra, utajovanou katastrofou. Počiatočné dôkazy, že sa stala veľká jadrová havária, nepriniesli sovietske zdroje, ale pochádzali zo Švédska.
Na snímke pamätník pre hasičov, ktorí zahynuli pri likvidácií škôd po výbuchu atómovej elektrárne v meste Černobyľ. Foto: TASR Radovan Stoklasa

Vzdušné prúdy kontaminované výbuchom sa niekoľkokrát dostali aj nad územie Československa. Obyvatelia Slovenska boli vystavení vplyvu rádioaktívnych látok v dvoch vlnách — prvé dni i týždne po havárii a počas zimy 1986/1987.

Vyšetrovanie katastrofy v Černobyli oficiálne uzavreli s tým, že pracovníci elektrárne nedodržali potrebné bezpečnostné predpisy, pričom riaditeľa a hlavného inžiniera odsúdili na desať rokov odňatia slobody.

Únik rádioaktívnych prvkov sa zastavil v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne prekryť. V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.

Na druhom bloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roka 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého bola zastavená aj prevádzka prvého bloku. Od decembra 1996 fungoval v Černobyle len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent. Ukrajina definitívne ukončila prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne 15. decembra 2000.




Komentáre