Auto&Techno

Tím vedcov v Argentíne zrejme našiel dôkaz pokusu o domestikáciu líšky

"Štúdiu vypracoval tím zložený z archeológov, antropológov a špecialistov na evolúciu z Argentíny, Spojeného kráľovstva a Nemecka."

TASR, 16. apríla 2024 11:22
Ilustračná snímka. Foto: TASR

Tím vedcov na území dnešnej Argentíny zrejme našiel dôkaz pokusu o domestikáciu líšky starý približne 1500 rokov. Štúdiu popisujúcu výskum zverejnil akademický žurnál Royal Society Open Science. TASR informuje na základe správy servera Phys.org.

Hrob objavili vedci na nálezisku Caada Seca ležiacom približne 210 kilometrov východne od mesta Mendoza v Argentíne. Od vzniku náleziska v roku 1991 na ňom boli objavené pozostatky 24 lovcov a zberačov. Analýza určila ich vek na približne 1500 rokov.

Štúdiu vypracoval tím zložený z archeológov, antropológov a špecialistov na evolúciu z Argentíny, Spojeného kráľovstva a Nemecka. Vedci v nej popisujú nález kostrových ostatkov človeka a líšky, ktorých analýza naznačuje pokus o jej domestikáciu.

Domestikácia psov ľuďmi prebehla pred tisícmi rokov, no o pokusoch domestikovať iné druhy psovitých šeliem sa našlo iba veľmi málo dôkazov.

Vedci spočiatku predpokladali, že kostrové ostatky zrejme patria líške z rodu Lycalopex, do ktorého patria všetky druhy juhoamerických líšok. Bližšie skúmanie však ukázalo, že líška bola predstaviteľom dnes už vyhynutého druhu Dusicyon avus a veľkosťou pripomínala napríklad nemeckého ovčiaka.

Analýza izotopov dusíka a uhlíka odhalila, že táto konkrétna líška sa živila najmä rastlinnou potravou – rovnako ako jej ľudský spoločník. Líšky sa však zvyčajne živia prevažne mäsitou potravou, výskumníci preto zdieľanú potravu líšky a človeka považujú za dôkaz súžitia a pokusu o jej domestikáciu.

Predchádzajúci výskum ukázal, že líšky druhu Dusicyon avus vyhynuli z dôvodu klimatickej zmeny v oblasti po príchode Európanov, ktorá nastala v rovnakom čase, ako sa v oblasti objavili psy privezené Európanmi. Dostupné informácie však naznačujú, že na najjužnejšom cípe Patagónie tento druh prežil zrejme až do začiatku 17. storočia.



Komentáre