Zdravie

Poznáte sezónny smútok? Možno trápi aj vás

"Zmeny nálad, chuť na sacharidy a nechuť na sex? Príčinou môže byť sezónna afektívna porucha. "

Zuzana Lobotková, 7. decembra 2016 9:00
Ilustračná snímka Foto: TASR - University of Missouri-Columbia
Za sezónnu afektívnu poruchu môže nedostatok slnečného svetla v tomto období. Lekári tvrdia, že november je v tomto prípade ten najhorší mesiac. A hoci touto poruchou trpí mnoho ľudí, až 70 percent z nás o nej takmer nič nevie.

Niektorí z nás zvládajú chladné počasie a krátke dni pomerne dobre. Počas zimy je to užitočná schopnosť. Ale u iných ľudí je to spúšťač devastujúcich symptómov depresie, ktorých sa nedokážu zbaviť. Od nedostatku libida po mizernú náladu. Sezónna afektívna porucha dokáže zásadne narušiť život.

Novembrová diagnóza


Lekári varujú, že november je mesiac, kedy najviac ľudí upadá do sezónnej afektívnej poruchy. Vraj jesenný smútok, tak to nazývajú. Holandskí vedci zistili, že množstvo ľudí, ktorým je diagnostikovaná depresia, vzrastá s nástupom zimy. A táto porucha vplýva aj na širokú verejnosť. Vedúci štúdie, profesor Søren D. Østergaard uviedol: „Sme si istí, že je to prechod z letného času na zimný, čo prináša nárast diagnóz depresie, a nie zlé počasie.“

Spozorovali ste na sebe za posledné týždne príznaky sezónnej afektívnej poruchy aj vy? Napriek tomu, že ňou trpia milióny ľudí na celom svete, stále sa dosť nehovorí o tom, aké negatívne dôsledky by mohla mať na naše celkové zdravie a životný štýl. Bežný vek, kedy ľudí zasiahne, je 27 rokov a je trikrát bežnejšia u žien ako u mužov. Vo vyššom veku sa to medzi pohlaviami vyrovnáva.

Menej denného svetla pôsobí na časť mozgu zvanú hypotalamus. Ovplyvňuje teda produkciu hormónu serotonínu, ktorý má vplyv zase na náladu, apetít a spánok. Menej slnečného svetla vedie až k depresii. Dá sa tým vysvetliť aj pre zimu typický vyšší apetít, najmä po sacharidoch, ktoré pomáhajú, aby sa telo opäť „dobre cítilo“. Okrem toho svetlo potrebujeme aj na to, aby telo vedelo, kedy je čas ísť spať a kedy vstávať. Okrem vonkajších vplyvov túto poruchu môže mať na svedomí aj genetická výbava, alebo nízka hladina vitamínu D v tele.

A čo zdravie?


Britským vedcom sa podarilo zistiť, ako môžu tmavšie mesiace narušiť náš život, a to v mnohých aspektoch. Opýtali sa 1000 ľudí vo veku 25 až 65 rokov na to, ako sa zmenil ich život v zime oproti letu. Až 77 percent z nich tvrdilo, že to malo negatívny vplyv na úroveň energie, 71 percent hlásilo zhoršenie nálady. Rovnaké množstvo ľudí stratilo motiváciu a 29 percent malo slabšie pracovné výsledky. Spánkový režim malo narušených 63 percent ľudí, 37 percent malo problémy s pozornosťou a 29 percent spozorovalo oslabené libido.

Zhoršili sa im aj stravovacie návyky – až 58 percent ľudí vyhľadávalo viac nezdravých potravín s vysokým obsahom sacharidov, štvrtina siahala často po sladkých pochúťkach, hoci v lete uprednostňovali ovocie a zeleninu. Ani návšteva fitnes centra nejde tak hladko, čo potvrdilo 36 percent ľudí.

Ani návšteva fitnes centra nejde tak hladko, čo potvrdilo 36 percent ľudí. Ilustračná snímka Foto: TASR/AP


Zo skúmanej vzorky ľudí sa až polovica ľudí obávala, že by mohli sezónnou afektívnou poruchou trpieť, alebo tvrdili, že ňou zaručene trpia. Polovica z nich hlásila každoročnú prítomnosť tejto poruchy, pričom najčastejšie sa sťažovali na zhoršenie nálady, problémy s ranným vstávaním, pocity letargie a prejedanie sa. Štvrtina z nich spozorovala oslabené libido. A keďže na túto poruchu neexistuje žiaden špecifický test, doktori ju väčšinou dokážu odhaliť preskúmaním pacientovej rodinnej anamnézy a skorších prípadov depresívnych epizód.

Zatočte s touto poruchou!


Asi najjasnejšia rada znie: získajte toľko denného svetla, koľko sa dá, pravidelne cvičte a ak to inak nejde, siahnite po antidepresívach. Odborníci okrem toho odporúčajú svetelnú terapiu. Tá zahŕňa sedenie alebo prácu blízko zariadenia, ktoré vyžaruje jasné svetlo na určitej úrovni. Má to čiastočne napodobniť prirodzené denné svetlo a vykryť jeho nedostatok počas zimy.

Spomínané zariadenia vyžarujú svetlo určitej vlnovej dĺžky na zadnú časť oka, čím stabilizujú biologické hodiny v tele. Najefektívnejšie je to medzi 6. a 10. hodinou dopoludnia, kedy by sme mali byť vystavení dennému svetlu. Zdravá expozícia svetlu napomáha pravidelnému spánku, zlepšuje nám náladu a zvyšuje úroveň produktivity. Takmer 80 percent ľudí so sezónnou afektívnou poruchou, ktorí si pomáhajú expozíciou svetlu, preukázalo zlepšenie stavu do dvoch až štyroch dní. Iná štúdia zase dokázala, že každodenná expozícia jasnému svetlu na 30 minút po prebudení po dobu ôsmich týždňov dokáže rovnako pomôcť.

Až polovica opýtaných ľudí však o tejto svetelnej terapii nepočula a ďalších 25 percent si nebolo istých, čo to má priniesť. Z 20 percent ľudí, ktorí túto terapiu vyskúšali, viac než polovica z nich sa rozhodla pokračovať a označili to za skvelý spôsob, ako si počas zimy aj zvyšku roka pomôcť doma či v práci. A mohli sa počas svetelnej expozície venovať aj iným aktivitám.

Zdroj: Daily Mail

ODPORÚČAME TIEŽ:
Žihľavka nie je len kožným problémom,naznačuje poruchu imunity
Highlighty týždňa: Prvé časti príbehu Zlatej lýry pokrstil P. Hammel
Máte kruhy a vačky pod očami? Prezradíme vám, ako vznikajú
Máte zápchu? Môže vám hroziť smrteľné nebezpečenstvo

Komentáre